Môžete si predstaviť, že namiesto pohodlného sedadla vás v lietadle čaká tyč ako v autobuse? Presne to navrhol kontroverzný šéf Ryanairu Michael O’Leary, keď v roku 2010 verejne predstavil svoj plán zaviesť tzv. „stojace miesta“ na palube lietadiel. Inšpiráciou mu boli čínske železnice, kde je cestovanie postojačky na kratšie vzdialenosti bežné.
O’Leary tvrdil, že cestujúci by mohli vďaka tomuto radikálnemu riešeniu letieť za symbolické 1 euro. Namiesto tradičných sedadiel by boli pasažieri pripútaní k akémusi rámu, podobnému bezpečnostným barierám vo výťahoch. A aby toho nebolo málo, navrhoval odstrániť aj niektoré toalety, aby sa do lietadla vošlo ešte viac ľudí.
Tento návrh samozrejme okamžite vyvolal búrlivú reakciu. Médiá po celom svete si nevedeli odpustiť výsmešné titulky, odborníci na leteckú bezpečnosť si ťukali na čelo a pasažieri sa zmietali medzi pobavením a pohoršením. Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) návrh jednoznačne zamietla. Státie počas letu je jednoducho nezlučiteľné s bezpečnostnými štandardmi v civilnej leteckej doprave.
Lenže Michael O’Leary nebol nikdy známy tým, že by sa riadil konvenciami. Jeho stratégia je jednoduchá: šokovať, zaujať, získať titulky. A presne to sa mu podarilo. Aj keď nikdy reálne neexistoval certifikovaný návrh kabíny na státie, idea sa do povedomia verejnosti dostala rýchlosťou blesku. Namiesto drahej reklamnej kampane stačil jeden šialený nápad a Ryanair mal reklamu zadarmo.
„Ak sú bezpečnostné pásy v metre zbytočné, prečo by museli byť v lietadle na 20-minútovom lete z Dublinu do Liverpoolu?“ pýtal sa O’Leary v rozhovore pre BBC. Samozrejme, ignoroval pritom fyzikálne sily pri vzlete, turbulenciách či prípadnom núdzovom pristátí. Ale koho zaujímajú detaily, keď ide o mediálny ohlas?
Odborníci sa zhodujú, že aj keď by teoreticky bolo možné navrhnúť „stojace sedadlá“ s oporou a bezpečnostným pripútaním, ich certifikácia by bola takmer nemožná. Každý nový typ sedadla musí prejsť prísnym testovaním – vrátane simulácie nárazu pri havárii. Navyše, letecké spoločnosti sú povinné dodržiavať určité minimálne štandardy pohodlia – aj keď Ryanair sa ich snaží obchádzať, ako len vie.
Je zaujímavé, že nie všetci cestujúci boli proti. Podľa niektorých ankiet by si až tretina pasažierov dokázala predstaviť stáť počas veľmi krátkeho letu – ak by bola cena dostatočne nízka. Najmä mladí ľudia bez detí či zdravotných problémov by možno takúto možnosť uvítali. Let za euro? Aj postojačky!
Napokon sa ukázalo, že návrh leteniek na státie bol skôr marketingovým ťahom ako reálnym projektom. No ako každý nápad od Ryanairu – spôsobil rozruch, polarizoval verejnosť a opäť upriamil pozornosť na leteckú spoločnosť, ktorá sa nebojí prekračovať hranice. Doslova.
Zostáva len dúfať, že najbližšia „inovácia“ nebude napríklad „dýchanie vzduchu na palube za príplatok“. Ale s Michaelom O’Learym človek nikdy nevie.